Auguste Comte a Karol Marx

POZITIVIZMUS: AUGUST COMTE

• vplyvný filozofický smer, je reakciou na náboženstvo a špekulatívnu filozofiu; rozvíja sa v štyroch fázach:
  1. Určenie základných princípov pozitivizmu – 19. stor.
  2. Empiriokriticizmus – 20. stor.
  3. Logický empirizmus
  4. Postpozitivizmus
• hlavná úloha: zovšeobecňovať poznatky špeciálnych vied

August Comte – zakladateľ; francúzsky filozof, zároveň zakladateľ sociológie

• pochádzal z prísnej katolíckej rodiny, vplýval na neho utopický socialista Saint – Simon
• Kurz pozitívnej filozofie – základné dielo pozitivizmu
• načo je veda? „ Poznávame, aby sme predvídali, predvídame, aby sme konali.“
• snažil sa využiť vedu na skvalitnenie spoločnosti;

TRI ŠTÁDIA VÝVINU ĽUDSKÉHO MYSLENIA, ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI

1. teologické (fiktívne) štádium – do roku 1300; charakteristické vierou v nadprirodzené sily; vysvetlenie všetkých javov cez pôsobenie mimoreálneho, utiekanie sa k vyššej bytosti.
2. metafyzické (abstraktné) štádium – 1300–1800; filozofické špekulácie týkajú sa bytia a teórií o nadreálne.
3. pozitívne (vedecké) štádium – 1800. súčasnosť; skutočnosť vysvetľovaná cez fakty opierajúce sa o výsledky prírodných vied, poznatky, ktoré sú spätne overiteľné vedou; najvšeobecnejší pojem = príroda – prameň všetkých javov.

• týmito tromi štádiami odôvodňuje opodstatnenosť pozitivizmu;
• klasifikácia vied: rozdelenie od najabstraktnejších po najkonkrétnejšie;
• matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia a veda o otázkach spoločnosti – pomenoval ju sociológia (základná úloha dosiahnuť v spoločnosti sociálnu harmóniu).
• nový druh náboženstva – pozitívne humanistické náboženstvo – najvyššia bytosť = ľudstvo.

MARXISTICKÁ FILOZOFIA: KAROL MARX

• scientistický prúd filozofie druhej polovice 19. storočia;
• veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a ľudského myslenia

Karol Marx

• zakladateľ, pochádzal z advokátskej rodiny;
• pripúšťa len materialistický svetonázor, je zameraná politicky a prakticky, celá smeruje k činnosti;
• spoločnosť sa skladá zo sociálnej základne a sociálnej nadstavby
• Sociálna základňa: predstavuje materiálnu oblasť a sociálnu oblasť
• Sociálna nadstavba: tvoria ju zákony, morálka, kultúra, náboženstvo, filozofia, veda, umenie; ak nefunguje v spoločnosti základňa, nemôže byť vytvorená ani nadstavba.
• naše myslenie, vedomie je určované materiálnymi životnými podmienkami spoločnosti, materiálne vzťahy sú rozhodujúce aj pre historický vývoj.

SOCIÁLNA ZÁKLADŇA MÁ TRI ÚROVNE

1. prírodné zdroje – nerastné suroviny, podnebie, možnosť pestovať určité kultúrne rastliny, celkovo geografické podmienky – to všetko určuje charakter ekonomiky v štáte
2. pracovné sily – robotnícka trieda, proletariát
3. pracovné vzťahy vo výrobnom procese : organizácia výroby, ide o vzťah medzi vlastníkmi výrobných prostriedkov a robotníkmi, ktorí pracujú s výrobnými prostriedkami a vytvárajú tak určitú hodnotu, tá sa odrazí na predajnej cene výrobku.

• predajná cena zahŕňa náklady, mzdu, zisk, zisk predstavuje nadhodnotu, ktorú privlastní majiteľ výrobných prostriedok – kapitalista, takto Marx vysvetľuje podstatu vykorisťovania;
• popritom vzniká ďalší paradox, pre človeka je práca príznačná, obohacuje ho, posúva dopredu, ale vykorisťovaním v kapitalizme sa mu práca odcudzuje, tým sa odcudzuje sám sebe, práca ho ubíja.
• revolúcia je zlom, kapitalistická spoločensko – ekonomická formácia bude nahradená komunistickou spoločensko–ekonomickou formáciou.
• prechodné obdobie medzi týmito dvoma formami spoločnosti nazval diktatúra proletariátu.
• marxizmus v 20. storočí pokračoval a uberal sa dvomi smermi:

MARXISMUS

1. Sociálna demokracia – základným princípom bol pomalší a nenásilnejší prechod ku komunizmu cez sociálne reformy
2. Leninizmus – kľúčová osoba Vladimír Iľjič Lenin; radikálny postup formou revolúcie