Filozofia 19. storočia – antropologická orientácia

SÖREN KIERKEGAARD

• (Buď – alebo, Pojem strachu, Nemoc k smrti, Strach a chvenie)
• Je považovaný za prvého predstaviteľa, resp. predchodcu existencialistickej filozofie. Vnáša do filozofie nový rozmer – pojem existencia (pravá filozofia musí byť existenciálna, t.j. musí mať osobný rozmer): taký stav bytia človeka, v ktorom myslenie, chcenie, cítenie a najmä konanie tvoria jednotu, ktorá sa v každom okamihu nanovo utvára. Existovať teda znamená sústavne utvárať samého seba, sústavne sa správať k samému sebe, svetu i Bohu.

KIERKEGAARDOVA FILOZOFIA

– bola výrazne ovplyvnená rodinným prostredím
– hlboko preciťoval svoju existenciu, ktorú si uvedomoval ako konečnú, plnú protirečení a zúfalstva. Spoločnosti vyčítal, že za množstvom poznatkov nevidela existenciu človeka, ani význam jeho vnútorného sveta (získať pravdu nemá zmysel, ak sa nedotýka existencie a nepremieňa ju).

• Najsilnejším znakom K. myslenia je vedomie viery, v pozadí ktorej je vedomie Boha. Náboženskú vieru chápe ako výlučne individuálnu záležitosť veriaceho človeka, ktorý jedinú záchranu pred zúfalstvom vidí v hľadaní cesty k Bohu. Pritom sa často ocitá v paradoxe voľby buď – alebo, keď mu nik nepomôže a musí sa rozhodnúť sám a sám nesie aj zodpovednosť.
• Podľa toho, ako sa človek správa, volí si vlastný život a ako je zaň schopný niesť zodpovednosť, stanovil K. tri typy existencie (3 štádiá osobného vývinu človeka):

TRI TYPY EXISTENCE

• Estetická existencia
  • čisto zmyslová – za jedinú hodnotu pokladá uspokojovanie svojich potrieb. Väčšina ľudí toto štádium neprekročí a vari ani nespozná, že v hlbšom zmysle nemá svoje Ja. V problémových situáciách sa cítia zúfalí, stratení.
• Etická existencia
  • je štádiom sebapoznania a sebauskutočnenia. Človek žije podľa morálnych noriem, objavuje svoju slobodu i zodpovednosť, no zároveň si uvedomuje svoju konečnosť.
• Náboženská existencia
  • je najvyšším štádiom, lebo až vo viere v Boha sa človeku otvára dimenzia večnosti. Čím vyššie meradlo človek má, tým vyššie dvíha svoje Ja. Ak jeho meradlom je Boh, Ja môže stúpať k nekonečnu a človek objavuje svoju slobodu. Na základe nového poznania dokáže oveľa lepšie prevziať zodpovednosť za to, čo je konečné. Je to postoj, ku ktorému nedokáže dospieť každý.

Kierkegaard kritizoval nedostatočné uplatňovanie kresťanských zásad v živote a keďže považoval náboženskú vieru za výlučne individuálnu záležitosť (nie prijímať cirkevné dogmy, ale postaviť sa tvárou v tvár Bohu), vystúpil z cirkvi.

FILOZOFIA ŽIVOTA

• Výraz odporu k nastupujúcemu kultu strojov a nárokom vedy vykladať človeka v pojmoch matematiky alebo mechaniky.
• Nepovažuje rozum za primeraný nástroj poznávania skutočnosti – rozum umŕtvuje živé, zastavuje pohyb, nemôže zachytiť prchajúci zážitok, pochopiť krásu, dobro, lásku – preto nad intelektom stojí intuícia, nad vedou umenie (len intuícia je pravdou poznania a len vo vitálnych životných prejavoch je pravda skutočnosti).

BERGSON

• koncepcia tvorivého vývinu:
• Vývin je tvorivý proces v čase, ničím neohraničený a nevymedzený, neplatia preň božie zákony, ani zákony mechaniky; je to sám v sebe sa tvoriaci spontánny proces, podnecovaný vitálnym impulzom – élan vital. Každý okamih je neopakovateľný a nepredvídateľný, lebo vitálny impulz je sám osebe príčinou vznikania nových variácií v zárodočnej plazme a ich prenášania na nové generácie. Vedomie je vlastné všetkému živému, len človek však môže prostredníctvom intuície poznávať sám seba.

DILTHEY

• hermeneutika – umenie chápať a interpretovať ako metóda duchovných vied:

porozumieť jednotlivým neopakovateľným javom v dejinách zvnútra – „empatiou“. Prírodné vedy redukujú tieto javy na všeobecné zákony – vonkajšie poznanie.