Systém rias

Rastliny mali a majú z hľadiska evolúcie života na Zemi kľúčovú úlohu. Riasy patria knajstarším životným formám na Zemi. Na planéte sú prítomné viac ako 3 miliardy rokov. Úspešne prežili všetky geologické obdobia a klimatické zmeny. Podľa vedcov v posledných rokoch dramaticky klesla výživná hodnota ovocia a zeleniny. Chýbajú v nich vitálne látky a situáciu ešte zhorší spôsob spracovania potravín.

1) Systém rias

1) prvé oddelenie – Rhodophyta (červené riasy)

Názov majú podľa toho, že obsahujú v stielkach červené farbivo – fykoeritrín. Sfarbuje stielky do červena až červenohneda.

• obsahujú aj chlorofyl, pomocou ktorého sa vyživujú fotosyntetickou asimiláciou. rozmnožujú sa nepohlavne i pohlavne.
• vyskytujú sa najmä v moriach a ich telo je tvorené mnohobunkovými stielkami, ktoré majú rôzny tvar. medzi najznámejšie červené riasy patria žabie samä.
• morské červené riasy sa vyskytujú pri pobrežiach, ale žijú aj hĺbke do 100 metrov. v prímorských krajinách sa táto riasa zbiera ako potravina (vegetariánska kuchyňa), lekárske účely, hnojivo. Najznámejší produkt z červených rias je agar (potravinárska želatína), používa sa ako stužovadlo do živých pôd v mikrobiológií.

2) druhé oddelenie – Heterokantophyta (rôznobičíkaté ri­asy)

Sú to jednobunkové pohyblivé riasy. Majú dva nerovnako dlhé bičíky, pomocou ktorých sa pohybujú. Okrem chlorofylu A a C obsahujú aj hnedé farbivo fukoxantín. Okrem jednobunkových foriem sa vyskytujú aj mnohobunkové riasy, ktoré vytvárajú stielky. Sú viditeľné aj voľným okom a môžu byť dlhé aj niekoľko desiatok metrov, na rozdiel od jednobunkových rias, ktoré sú mikroskopické.

Rozdeľujú sa na dve triedy:

1. Rozsievky (bacillariophy­ceae)

Sú jednobunkové mikroskopické riasy žijúce jednotlivo, alebo pospájané do kolónií. Ich bunková stena je inklustovaná (vystužená) oxidom kremičitým a vytvára schránku. Rozsievkov je viac druhov a schránky majú rôzny tvar od rohlíkovitej po tyčinkovitú, lúčovitú, hviezdicovitú,… Nepohlavne sa rozmnožujú pozdĺžnym delením (z materskej vzniknú dve dcérske). Vyskytujú sa bežne v sladkých vodách i moriach. V moriach vytvárajú fosílne usadeniny a horniny – diatomity.

2. Hnedé riasy – chaluhy (phaeophyceae)

Chaluhy sú až na malé výnimky morské riasy. Vyskytujú sa najmä pri pobrežiach. Stielky sú vždy mnohobunkové, dlhé až niekoľko metrov. Rozlišujeme na nich pakorienky, pabyľku a palístky. Oddávna sa využívajú ako hnojivo, palivo, na jedlo (v Japonsku, Číne) a na výrobu sódy a jódy. Najrozšírenejšia hnedá riasa je chaluha sargasová, ktorej najväčšie zoskupenie na svete je v Sargasovom mori (Mexický záliv), v ktorom sa nachádza neresisko úhorov.

3) tretie oddelenie – Euglenophyta (červenoočká)

Sú to jednobunkové mikroskopické riasy, ktoré sa aktívne pohybujú jedným, alebo dvomi bičíkmi. Sú zložkou všetkých vodných biotopov (slaných, sladkých a brakických – zmiešaných vodách). Tvoria hlavnú zložku planktónu. Patria k najstarším organizmom na Zemi (vývojovo). Názov majú podľa červenej škvrny stigmy, ktorá sa nachádza v cytoplazme. Najčastejšie sa rozmnožujú pozdĺžnym delením – nepohlavne.

Hlavným zástupcom je euglena zelená (euglena viridis) a euglena štíhla (euglena gracitis). Do tohto oddelenia patria aj kryptomonády a panciernatky. Sú to taktiež jednobunkové bičíkovce, u panciernatok, ktoré sa vyskytujú najmä v moriach, je bunková stena pokrytá celulózou, alebo vyplnená oxidom kremičitým a vytvára schránku. Vyskytujú sa v morských usadeninách a bahnách.

4) štvrté oddelenie – Chlorophyta (zelené riasy)

Sú v prírode najrozšírenejšou skupinou. Tvoria východiskový bod vývojovej línie zelených rastlín.
Obsahujú v bunke chloroplasty, ktoré obsahujú chlorofyl A a B, ďalej betakarotén a xantofyli.

Rozdeľujú sa na tri triedy:

1. Vlastné zelené riasy (chlorophyceae)
   • Zaraďujeme sem jednobunkové mikroskopické riasy aj mnohobunkové makroskopické stielkaté riasy.
   • Jednobunkové riasy žijú buď jednotlivo alebo sa spájajú do kolónií – váľač gúľavý.
   • Viacbunkové riasy, ktoré vytvárajú vlákno. Zástupca je chlorela. Chloroplasty sú usporiadané do špirály.
   • Viacbunkové zelené riasy, ktorých stielka je rozkonárená, vytvárajú akoby palístky. Nazývajú sa morský šalát – ulva lactuca.
2. Spájavky (konjugátophyceae)
   • Sú jednobunkové menej často aj vláknité riasy, rozdelené zárezom na dve alebo viac častí.
   • Za zvláštny typ pokladáme ich rozmnožovanie, ktoré prebieha spájaním, teda konjugáciou dvoch vegetatívnych buniek.
   • Vyskytujú sa len v sladkých vodách.
3. Chari (charophyceae)
   • Sú makroskopické riasy, ktorých stielka dosahuje výšku až 1 meter a je rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky.
   • Palístky vytvárajú okolo pabyľky prasleň, na určitom mieste – uzle.
   • Nachádzajú sa v sladkých a brakických vodách, no v moriach chýbajú.

2.Všeobecne o riasách

Riasy patria k najstarším životným formám na Zemi. Na planéte sú prítomné viac ako 3 miliardy rokov. Úspešne prežili všetky geologické obdobia a klimatické zmeny. Podľa vedcov v posledných rokoch dramaticky klesla výživná hodnota ovocia a zeleniny. Chýbajú v nich vitálne látky a situáciu ešte zhorší spôsob spracovania potravín. Naše bunky tak nedostávajú potrebné látky k správnemu fungovaniu, čo vedie k rôznym ochoreniam ako alergie, nadváha, zrýchlené starnutie na úrovni buniek a mnohé iné. Keďže domovom nižších rastlín je voda, ich životné prostredie je pomerne stabilné na rozdiel od suchozemských podmienok. Ich morfológia je preto pomerne jednoduchá a často ich telo pozostáva len z jednej bunky. Ani mnohobunkové riasy nemajú telo diferencované na typické rastlinné pletivá, preto u nich hovoríme o stielke (thallus). Najdokonalejším typom je pletivová stielka, ktorá do istej miery napodobňuje orgány vyšších rastlín – pakorienok (rhizoid), pabyľka (kauloid) a palístky (fyloidy). Sú to tzv. nepravé orgány, pretože tu ešte nemožno hovoriť o typických pletivách, z akých sa skladajú orgány vyšších rastlín. V stielke nedochádza ani k diferenciácii vodivých pletív. Nižšie rastliny sa rozmnožujú nepohlavne i pohlavne. Nepohlavné rozmnožovanie sa uskutočňuje pomocou nepohyblivých alebo pohyblivých spór, prípadne rozdelením mnohobunkovej stielky. Jednobunkové riasy sa množia delením bunky. Pri pohlavnom rozmnožovaní dochádza k splývaniu gamét a ku vzniku zygoty.