Ideológie politických strán

• termín ideológia ukazuje, že ide o vedu o ideách, čiže výtvoroch ľudského umu; medzi osvietencami bola ideológia považovaná za určitý druh filozofovania; diskusiu o ideológii významne ovplyvnili práce Marxa, ktorý ideológiu chápal predovšetkým ako formu iluzórneho vedomia vyvolanú protirečeniami medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi; v súčasnej politológii sa ideológia chápe ako systematizovaný súhrn názorov, ideí, ktorý je výrazom záujmov určitej spoločenskej skupiny; ideológia tvorí súhrn direktív na konanie alebo tiež súhrn formulácií programu konkrétnej činnosti smerujúcej k zachovaniu alebo zmene daných spoločenských vzťahov
• všetky definície ideológie ukazujú na jej väzbu s politikou, resp. s politickým programom ako i s prostriedkami na jeho realizáciu; spätosť ideológie a politiky možno vo všeobecnosti vymedziť ako vzájomné pôsobenie dvoch rovnocenných činiteľov: ideológia používa politiku ako inštrument na ideologické pôsobenie prostriedkami politiky, alebo politika používa ideológiu na vytvorenie vhodnej politickej atmosféry na organizovanie morálnej podpory a na prijatie politických rozhodnutí
• politická ideológia je ucelený myšlienkový systém, ktorý je využívaný ako model pre riadenie štátu či iné politické jednotky; významným okamihom z hľadiska vzniku a vytvárania polit. ideológií bola Veľká francúzska revolúcia a myšlienková reakcia na ňu
• z negatívneho hľadiska ideológiu chápeme ako spôsob, ako ospravedlniť politický poriadok, násilie, nelegálnu cestu k moci; účelom niektorých ideológií je odpútať pozornosť od problémov, neúspechov a dávať nádej v lepšiu budúcnosť; ideológia v neutrálnom zmysle slova je sústava názorov, ideí a postojov súvisiacich s podmienkami existencie určitej sociálnej skupiny a plní

ŠTYRI ZÁKLADNÉ FUNKCIE

• napomáha v objasňovaní politických javov a politickej praxe
• umožňuje identifikáciu s komplexným systémom hodnôt
• umožňuje identifikáciu s danou sociálnou skupinou
• poskytuje základné východiská pre formuláciu politického programu a jeho cieľov

Pre západnú demokraciu mal od 19. storočia zásadný význam vplyv konzervatívnej, liberalistickej a sociálno-demokratickej ideológie; v európskom priestore sa výrazne uplatnili tiež ideológie komunizmu, fašizmu a anarchizmu

ROZDELENIE POLITICKÝCH RODÍN PODĽA NEMECKÉHO POLITOLÓGIA KLAUSA VON BEYMEHO

• liberálne a radikálne strany
• konzervatívne strany
• socialistické a sociálno-demokratické strany
• kresťansko-demokratické strany
• komunistické strany
• roľnícke strany
• regionálne a etnické strany
• krajne pravicové strany
• environmentálne a zelené strany

Politická veda rozoznáva tzv. tradičné politické ideológie, tvoriace ideologický trojuholník – liberalizmus, konzervativizmus, socializmus a „nové“ politické ideológie, ktoré sa objavili najmä v 60. rokoch 20. storočia – environmentalizmus, feminizmus… ; k polit. ideológiám sa radí aj nacionalizmus vrátane jeho extrémnych podôb – nacionálny socializmus, fašizmus

LIBERALIZMUS

• pod týmto označením vystupujú dnes už rozdielne politické smery
• začiatkom označenia liberalizmu je ideológia, ktorá sa objavila v 19. storočí v Španielsku.
• pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike; liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu.
• sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni
• kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda; klasický liberalizmus je pravicová ideológia, bojujúca za maximálnu slobodu- osobnú, ekonomickú, náboženskú a politickú

Libertarianizmus – neoklasický liberalizmus – sociálny liberalizmus (nazývaný tiež novým liberalizmom) je ideológia blízka politike európskych sociálno-demokratických strán

• presadzuje pomerne veľké zásahy do štátnej ekonomiky, vysoké dane a starostlivý štát -sociálni liberáli väčšou mierou obmedzujú ekonomickú slobodu, ale rovnako ako klasickí liberáli a libertariáni presadzujú pomerne veľkú osobnú slobodu
• v dnešnej dobe by sa dal základný postoj k liberalizmu charakterizovať mottom „Ži a nechaj žiť“
• diskusia prebieha hlavne v oblasti toho, kde končí sloboda jednotlivca a začína verejný záujem spoločnosti, pre ktorý je potrebné sa časti slobody vzdať
• často sa zdôrazňuje aj zásada nediskriminácie, na základe predsudkov;
• jednotlivé smery a prúdy liberalizmu sa viac menej zhodujú v prístupe k otázkam osobnej slobody jednotlivca.
• odlišnosti nachádzame hlavne v prístupe k ekonomickým otázkam – preto dnes môžeme deliť liberálov hlavne podľa viac ľavicovej alebo pravicovej orientácie.

KONZERVATIZMUS

• príčinou tejto ideológie je presvedčenie, že zmeny sa nedajú robiť radikálne, alebo považovanie aktuálnych pomerov za dobré, alebo strach z ešte horších pomerov, ako aj odpor voči liberalizmu, socializmu a utopistickým reformátorom; n a rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami: tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien, celospoločenských záujmov a nie záujmov jednotlivca, viac štátu a štátnych inštitúcií (ako ochrancu občana a tvorcu právneho rámca
• dôležité je však podľa konzervatívcov zabezpečiť deľbu moci)
• pojem konzervatizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou (koncom 18. storočia)
• tento konzervatizmus dodnes pokračuje v Spojenom kráľovstve a je charakteristický veľmi oslabeným odporom k zmenám (heslo „meniť v záujme zachovania“)
• naopak v samotnej Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem
• v USA konzervativizmus vznikol až v polovici 20. storočia v podobe krídiel oboch politických strán (napr. konzervatívni republikáni podporovali Reagana v kandidatúre na prezidenta)
• dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Par­ty)
• prirodzene, konzervativizmus je relatívny pojem a ako taký sa, napriek už spomenutým spoločným znakom, dá rozdeliť na niekoľko stupňov:

MIERNY KONZERVATIVIZMUS

• charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné

SILNÝ KONZERVATIVIZMUS

• silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky

ULTRAKONZERVA­TIVIZMUS

• hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a každú zmenu vítajú s nárekmi

SOCIALIZMUS

• ucelený myšlienkový systém, ktorý vznikol ako reakcia na industriálnu revolúciu; jeho rozpätie je veľmi široké – od utopistického komunizmu, cez marxizmus-leninizmus, neomarxizmus, stalinizmus, reformný komunizmus, eurokomunizmus, hnutie sociálno-demokratických strán, sociálny liberalizmus, kresťanský socializmus po sociálny konzervativizmus

ENVIRONMENTALIZMUS

• jeho korene siahajú na začiatok 19.st, korene súčasnej vlny environmentalizmu siahajú do 60.rokov 20. storočia
• jeho predstavitelia varujú pred blahobytom, navrhujú život v skromnosti a v súlade s prírodou
• v súvislosti s týmto smerom sa objavujú aj ekologické nátlakové skupiny ako Greenpeace, Earth First!, Friends of the Earth
• usilujú sa bojovať proti plytvaniu neobnoviteľných zdrojov, proti skleníkovému efektu, kyslým dažďom, znečisťovaniu pôdy, morí a oceánov, proti ozónovej diere, vyrubovaniu dažďových pralesov,…

FEMINIZMUS

• vznikol v Anglicku začiatkom 20. storočia, v tomto prípade máme na mysli hnutie za volebné práva žien; feminizmus však nemôžeme redukovať iba na boj za volebnú emancipáciu anglických žien; je to ideovo omnoho širšie hnutie za spoločenskú rovnoprávnosť žien, ktoré čerpá pôvodne z ideí liberalizmu a osvietenstva

NACIONALIZMUS

• politická ideológia, ktorá stavia záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všetky ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo
• rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá čo do činenia s ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne ale s nejakým kráľom alebo autoritou, ktorá nakreslila čiaru na mape
• tento politický smer nahradzuje jeden národ druhému a zvyčajne vedie k nedôvere až k nepriateľstvu voči iným národom; extrémnou formou je šovinizmus

NACIONÁLNY SOCIALIZMUS

• tento termín po prvý krát zaznel v Rakúsku, jeho korene siahajú do nemeckého prostredia; národný socializmus v Nemecku sa ostro vymedzoval proti Židom, Slovanom a boľševizmu; pohŕdal parlamentarizmom a demokraciou

FAŠIZMUS

• totalitná ideológia, resp. politické hnutie, antidemokratického a antiliberálneho zamerania; fašistická ideológia vychádza z nacionalizmu, prípadne rasizmu
• fašistická politická teória a prax sa po prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim
• pojem fašizmus pochádza z latinského slova fascis, ktoré sa prekladá ako zväzok, pôvodne totiž označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou
• tento znak úradníkov rímskeho impéria si talianski fašisti privlastnili ako symbol svojho hnutia
• fašistická ideológia je následkom 1. svetovej vojny, prevzala však myšlienky mnohých politických filozofov a teoretikov
• jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca
• významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu

CHARAKTERISTIKA FAŠIZMU

• nadraďuje záujmy celku (národa, štátu, prípadne rasy) nad záujmami jednotlivca
• usiluje sa vybudovať totalitný štát
• stojí v opozícii voči demokracii a liberalizmu, spolu s cudzincami a prisťahovalcami ich považuje za pôvodcov všetkého zlého
• na čele štátu požaduje silného vodcu (vodcovský princíp)
• k potlačeniu opozície využíva násilie a moderné metódy propagandy a cenzúry
• zavádza korporativizmus
• utláča alebo dokonca likviduje slabých a telesne postihnutých ľudí