Výšková zonálnosť vegetácie

Výšková zonálnosť vegetácie

• s rastúcou nadmorskou výškou sa rastlinstvo a živočíšstvo usporiadalo do vertikálnych vegetačných zón, vplyvom teplotných a vlhkostných zmien
• v rôznych oblastiach na Zemi je rôzne usporiadanie vegetácie
• v čím teplejšej klíme sa pohorie nachádza, tým sa posúvajú hranice jednotlivých vegetačných stupňov vyššie
  1. nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach
  2. zóna lesa
  3. zóna krovitých porastov
  4. zóna vysokohorských bylinných formácií
  5. zóna večného snehu a ľadu

Slovensko

1. dubový stupeň – do 550 m, dubové a dubovo-hrabové lesy, lužné lesy, poľnohospodár­ske plochy
2. bukový stupeň – do 1250–1300 m, bučiny a jedľobučiny
3. smrekový stupeň – do 1450–1700 m, smrečiny, krovinný porast- čučoriedky, brusnice
4. kosodrevinový stupeň – do 1800 m, nad lesnou hranicou, krovité porasty kosodreviny
5. alpínské lúky a pasienky – 2000 m, plazivé kríky, vŕby, byliny

Kilimandžáro (5895 m n.m)

1. savany a savanové lesy – do 1600 m, kultivovaná krajiny, vysoké zrážky, vhodné pre pestovanie
2. divoký horský dažďový prales – do 3300 m, veľmi vysoké zrážky
3. vysokohorské bylinné a krovinaté spoločenstvá – do 4000 m, vresoviská, unikátne rastliny
4. vysokohorské pustatiny – do 4800 m, veľké výkyvy teplôt, bez vegetácie, len machy a lišajníky
5. ľadovce – nad 4800 m, arktické podmienky, ľadovce, sneh, žiadna vegetácia

• horná hranica lesa – myslená čiara, ktorá predstavuje prechod medzi lesnými a nelesnými porastmi vo vysokých nadmorských výškach pohorí
• snežná čiara – hranica, nad ktorou sa sneh neroztopí – na rovníku je vo výške 4500 m, smerom k pólom sa jej výška znižuje, za polárnym kruhom je už vo výške hladiny mora