1. miesto v súťaži Inspireli Competition si odniesla Janka Jakubičková

Inspireli Awards je najväčšia medzinárodná súťaž pre študentov architektúry, urbanizmu, krajinného a interiérového dizajnu. Jej 6. ročníka sa zúčastnilo viac ako 1300 súťažiacich z takmer 90 krajín. Súčasťou prestížnej Inspireli Awards je aj Inspireli Competition, pre tento ročník išlo o návrh Kampusu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave – revitalizácia vnútrobloku. Víťazkou Inspireli Competition sa stala Janka Jakubičková, študentka študijného programu pozemné stavby a architektúra.

Aký bol dôvod Vášho zapojenia sa do súťaže?

Zadanie súťaže bolo vypísané v čase, keď sme so školiteľom hľadali vhodnú tému na diplomovú prácu a téma Kampusu nás oslovila. Bola nám blízka, pretože išlo o riešenie vnútrobloku medzi SvF, SjF a FCHPT a teda lokalitu, ktorá je nám dôverne známa. Počas piatich rokov štúdia som denne vnímala situáciu vnútrobloku, chaotické parkovanie, nedoriešené odpadové hospodárstvo a mnohé iné. To ma vždy priviedlo k myšlienke, prečo jedna z najväčších univerzít na Slovensku nemôže vytvoriť atraktívne a reprezentatívne prostredie a mrhá potenciálom miesta, ktoré sa ponúka. Preto som sa rozhodla tému Campus STU spracovať na svoju diplomovú prácu a zároveň zapojiť  do súťaže a navrhnúť spôsob, akým by sa dal priestor efektívne využiť.

Čo bolo hlavnou myšlienkou návrhu?

Samotnému návrhu predchádzali rešerše a hľadanie inšpirácii rôznych stavieb, najmä univerzít, campusov zo sveta – miesto prepojenia všetkých univerzít, miesto trávenia voľného času, zhromažďovania či miesto na prácu na spoločných univerzitných projektoch. Konkrétnu inšpiráciu (stavbu), ktorá by ma výrazným spôsobom ovplyvnila som nemala, išlo skôr o rôzne fragmenty, ktorými som sa inšpirovala a postavila na nich môj koncept.

Hlavná idea môjho návrhu bolo vyčistenie vnútrobloku od analýzami stanovených rušivých prvkov (čím som čiastočne nadviazala na koncept arch. Martina Kusého – autora komplexu budov SjF), ponechanie budovy ťažkých laboratórií a jej transformácia na nové Inovačné centrum.

Aké boli Vaše očakávania zo súťaže a následne pocity po získaní prvého miesta?

Výsledný projekt som do súťaže posielala v tzv. hodine dvanástej. Na stránke Inspireli som videla množstvo kvalitných už odovzdaných prác od študentov z celého sveta a ja som nebola vnútorne presvedčená o konkurencieschopnosti môjho projektu. Čas strávený nad projektom a moje úsilie, ktoré som do neho investovala ma nakoniec presvedčili zapojiť sa. Vidíte a vyšlo to. (úsmev)

Milo ma prekvapila už účasť vo finálovej devätnástke, aj to som považovala za veľký úspech.  Do finále sme sa dostali spolu s mojou spolužiačkou Viki Miklósovou, obe od rovnakého školiteľa Ing. arch. Iľju Skočeka. Myslím, že sme mali vynikajúceho vedúceho, ktorý to s nami často nemal ľahké (smiech), ale dal nám množstvo vedomostí a skúseností, ktoré som sa vždy snažila zapracovať do návrhov.

Zo samotného víťazstva som bola mimoriadne prekvapená, keďže z viac ako 180 projektov nakoniec porota vybrala práve ten môj, za čo sa im chcem poďakovať.

V čom vidíte ich prínos takýchto súťaží a či by ste odporúčali aj ďalším mladším kolegom sa zapájať?

Čas, ktorý som strávila pri hľadaní inšpirácií či riešení dispozícií mi určite veľa dal. Videla som ako fungujú campusy v zahraničí; ako vyzerajú kvalitné študijné priestory; akým spôsobom sa má pracovať s priestorom, aby podnecoval študentov k tvorivej činnosti; ako vytvárať daný priestor tak, aby primárne slúžil študentom a mohli (najmä chceli) v ňom tráviť čo najviac času. Ak by som to mala celé zhrnúť, tak účasť v súťaži vnímam ako jednu veľkú skúsenosť. A zážitok  to bol pre mňa i vďaka oceňovaniu, ktoré prebiehalo na pôde ČVUT v Prahe, hoci tento rok kvôli pandémii, sa nieslo v skromnom duchu.

Myslím, že úroveň súťaže je vysoká, keďže sa do nej každoročne zapájajú študenti z celého sveta. Súťaž je obľúbená, lebo vždy usporiadatelia prídu s novou zaujímavou témou z iného kúta sveta a samozrejme určitým lákadlom pre študentov sú aj ceny, ktoré môžu získať.

Určite odporúčam, aby sa študenti zapájali do študentských súťaží. Ja som inžinierske štúdium absolvovala na Katedre architektúry SvF a počas celého štúdia som mala pocit, že pedagógovia a architekti pôsobiaci na katedre  sa snažia viesť študentov k zmysluplným projektom. Ako študenti sme boli vedení, aby sme riešili súťaže alebo reálne zákazky. Takže áno, odporúčam aby sa študenti zapájali do súťaží.  V prípade výhry sa študent zviditeľní, nielen na pôde svojej fakulty či univerzity, ale aj na architektonickej scéne. Môže mu to priniesť atraktívnu referenciu do portfólia či zaujímavé pracovné ponuky. A za najdôležitejší prínos považujem spätnú väzbu, ktorú získa.

Svojím mladším kolegom by som chcela odkázať, aby sa nebáli, tak ako ja nových vecí (smiech), aby sa zapájali do súťaží a aby robili aj na iných projektoch, ktoré im škola umožní. Budú tak rozvíjať svoju kreativitu, talent či iné zručnosti.

Autorské slovo, Ing. Jana Jakubičková

Cieľom tohto projektu bol návrh Inovačného centra STU v Bratislave. Centrum v sebe malo zahŕňať vedecké centrum, edukačné, spoločenské či viacúčelové priestory v interiéri aj exteriéri. Predovšetkým centrum malo slúžiť študentom a pedagógom, ale zároveň malo vytvárať podmienky pre spojenie vedy a verejnosti. Celý lokalitný program bol zadaný súťažou, a okrem spomínaných priestorov mal návrh obsahovať aj podzemnú garáž pre cca 300 áut.

Funkčná náplň objektu bola stanovená zadaním súťaže Inspireli Awards. Výsledný návrh vyšiel z dôkladnej analýzy územia a jednotlivých podkladov súťaže. Dôraz som kládla na odstránenie jednotlivých limitov či problémov areálu a prepojenie areálu s priľahlými fakultami a okolím. V návrhu som pracovala s existujúcou budovou ťažkých laboratórií a transformovala na spomínaný účel. Navrhla som vznik nových vstupov z fakúlt do areálu, tak aby prišlo k oživeniu vnútrobloku a využívanie jeho plôch študentami, pedagógmi či verejnosťou vďaka opätovnému otvoreniu peších priechodov. Transformácia vnútrobloku predstavuje zvýšenie kvality vzdelávania a možnosť vytvorenia spoločenských, kultúrnych či voľnočasových priestorov nielen v interiéri ale aj exteriéri. Takto sa vytvorili podmienky na syntézu akademického prostredia a verejnosti aj vďaka otvoreniu areálu a jeho prepojeniu s hlavnými verejnými priestormi mesta.

Transformácia budovy ťažkých laboratórií spočívala najmä vo vertikálnom prepojení a otvorení vnútorného priestoru vďaka odstráneniu častí stropných dosiek. Interiér sa prepojil vďaka otvorenej galérií prechádzajúcej cez všetky podlažia umiestnenej v centrálnej časti. Po obvode budovy vznikli súťažou požadované učebne, laboratóriá, seminárne miestnosti či kancelárie. Vďaka tejto polohe miestností, preskleným priečkam či otvorenej galérií sa celý priestor javí ako vzdušný a svetlý.

Myslím, že najväčší klad daného návrhu spočíval práve v ponechaní existujúcej budovy a práce s konštrukčným systémom, vďaka čomu sa návrh stal ekonomicky prijateľným, najmä v dnešnej dobe s mottom ,,Nebúrať, ale obnoviť“, v porovnaní s inými projektami v súťaži.

Na záver by som chcela ešte dodať, že podľa môjho názoru mali slovenskí študenti malú výhodu oproti ostatným, ktorá vyplývala z poznania domáceho prostredia, v ktorom sme sa takmer denne pohybovali a vedeli sa tak lepšie vcítiť do problematiky.