Práca, dopyt, ponuka, mzda, nezamestnanosť
práca je cieľavedomá a ucelená ľudská činnosť, pri ktorej dochádza k premene zdrojov prírody na statky, ktoré sú schopné uspokojovať ľudské potreby, alebo je to činnosť spojená s poskytovaním služieb a je jedným zo základných výrobných faktorov (s pôdou a kapitálom); nositeľom práce je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami, talentom; ekonomika štátu disponuje určitým množstvom práce; […]
- práca je cieľavedomá a ucelená ľudská činnosť, pri ktorej dochádza k premene zdrojov prírody na statky, ktoré sú schopné uspokojovať ľudské potreby, alebo je to činnosť spojená s poskytovaním služieb a je jedným zo základných výrobných faktorov (s pôdou a kapitálom); nositeľom práce je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami, talentom; ekonomika štátu disponuje určitým množstvom práce; kvalitu práce určuje vzdelanie ľudí, kvalifikácia, tvorivosť, prax, technológie.
- dopyt po práci určujú firmy; dopyt je odvodený, lebo súvisí s dopytom po výsledkoch práce; cenu práce odvodzujeme od ceny vybraných tovarov a služieb, nie naopak; firma bude zamestnávať nových ľudí dovtedy, pokým mzda neprevýši hraničný produkt práce (firme sa pracovník musí oplatiť a musí byť firma zisková)
- ponuku práce určujú domácnosti; faktory sú veľkosť populácie, práceschopné obyvateľstvo= počet obyvateľov- deti do 16 rokov – dôchodcovia – zdravotne postihnutí; práceschopné obyvateľstvo sú ľudia zamestnaní(majú aktuálne prácu, dostávajú mzdu) a nezamestnaní(aktuálne nezamestnaní); mimopracovná sila sú dôchodcovia ktorý pracujú, študenti(vysokoškoláci)
CENA PRÁCE
- (mzda)- odmena za vykonanú prácu vyjadrená v peniazoch
- nominálna mzda – mzda v peňažnom vyjadrení, ktorú zamestnanec skutočne dostáva (plat); mzda po odčítaní odvodov
- reálna mzda – počet tovarov a služieb ktoré si človek môže za svoju mzdu kúpiť (slúži pre porovnávanie cien v rôznych krajinách)
- hrubá mzda – mzda pred zdanením
- čistá mzda – mzda po odčítaní dane z príjmu, odvodov sociálneho a nemocenského poistenia; peniaze ktoré človek dostane na ruku
FORMY MZDY
- časová mzda – mzda za určitú časovú jednotku; vypočíta sa ako súčin odpracovaných hodín a hodinovej sadzby, ktorá je stanovená v pracovnej zmluve
- úkolová mzda – mzda za určitý výkon, odpracovaný úkon; stanovená sadzba za jednotku výkonu
- podielová mzda – vypočítava sa ako podiel na súhrnnom ekonomickom výkone
- zmiešaná mzda – môže predstavovať kombináciu časovej a úkolovej mzdy alebo časovej a podielovej mzdy
- zmluvná (manažérska) mzda- dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá obsahuje individuálne podmienky a ktorej výška závisí od charakteru úloh a podmienok trhu práce
- naturálna mzda – predstavuje len časť mzdy (okrem minimálnej) vo forme výrobkov, výkonov, služieb; môže sa poskytovať len so súhlasom zamestnanca
NEZAMESTNANOSŤ
- je bežný jav v trhovej ekonomike; skupina práceschopného obyvateľstva, ktorá ponúka svoju prácu, ale nenachádza pre ňu na trhu uplatnenie; práceschopné obyvateľstvo tvoria zamestnaní a nezamestnaní (spolu tvoria ekonomicky aktívne obyvateľstvo)
- súčasná nezamestnanosť na Slovensku je okolo 14%
- miera nezamestnanosti: u=U/L*100; u je miera nezamestnanosti; U je počet nezamestnaných ľudí (informácia z evidencie na úrade práce); L je počet pracovných síl (zamestnaných aj nezamestnaných; E+L)
- prirodzená miera nezamestnanosti– stav, kedy je nejaké percento nezamestnanosti, ale je to zdravé pre ekonomiku (na Slovensku cca 4%); dobrovoľná nezamestnanosť; počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest
- nedobrovoľná miera nezamestnanosti– počet voľných pracovných síl je absolútne väčší ako počet pracovných miest (na jedno miesta pripadá veľké množstvo záujemcov)
FORMY NEZAMESTNANOSTI
- frikčná nezamestnanosť(dočasná)– spôsobuje ju pohyb pracovnej sily, ktorý je v rôznych životných cykloch; je spojená s plynulým prechádzaním z jedného zamestnania do druhého, je spôsobená nedostatočnou informovanosťou o voľných pracovných miestach a nedokonalou mobilitou pracovných síl; študenti, ženy na materskej, ľudia ktorí sa presťahovali a hľadajú si prácu, muži na vojne
- štruktúrna nezamestnanosť– vzniká z dôsledku nesúladu medzi dopytom a ponukou (dopyt po určitej práci stúpa a po inej klesá), ponuka sa nestíha pripraviť a firmy musia počkať kým sa ľudia pripravia; (napr. po revolúcií zrazu zamestnávatelia chceli jazykovo i počítačovo zdatných ľudí s vodičským preukazom a ľudia sa museli preškoliť)
- cyklická nezamestnanosť– vzniká z cyklov v ekonomike (expanzia, recesia), súvisí to s istými obdobiami; v období recesie hospodárstva klesá počet pracovných príležitostí, v období hospodárskeho vzostupu táto nezamestnanosť zaniká; napr. teraz v dobe krízy je po niektorých povolaniach malý dopyt
- sezónna nezamestnanosť– súvisí so sezónou; vzniká v dôsledku sezónnej povahy niektorých prác; napr. v zime dopyt po vlekároch a v lete títo ľudia musia prejsť na inú prácu alebo sú bez práce
Úrady práce
Úrady práce: ak človek stratí prácu musí sa zahlásiť na úrade práce, zaevidovať sa, štát mu vypláca dávky v nezamestnanosti (vyráta sa z toho, čo predtým zarábal, 50% z denného vymeriavacieho základu, strop je stanovený), v starostlivosti štátu je pol roka, potom je vyhodený, ak si nenájde prácu alebo ho opäť vyhodia, môže sa zase zaevidovať, človek si musí hľadať aj sám prácu a aj úrad práce sa mu snaží ponúknuť nejaké pracovné miesta, ľudia sa musia každý mesiac/ dva mesiace ukazovať na úrade práce, že sú naozaj nezamestnaní
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.