Pôda ako súčasť krajinnej sféry

Pôda ako súčasť krajinnej sféry

• pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol premenou vrchnej časti litosféry (zvetraných hornín) pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody
• význam: základný výrobný prostriedok v lesníctve, živiteľka ľudstva, zásoba podzemnej vody, regeneruje ovzdušie
• štúdiom pôd sa zaoberá pedológia

Zloženie pôdy

• pôda sa skladá z živej a neživej zložky

1. neživá zložka

1. anorganická časť

• pevný podiel
  • minerálne a horninové častice
  • kvapalný podiel – pôdna voda (roztok)
  • plynný podiel – pôdny vzduch

2. organickú časť neživej zložky pôdy tvorí humus – súbor organických látok, vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov

2. živá zložka

• skladá sa z koreňovej sústavy rastlín a pôdnych organizmov (baktérie, plesne, huby, prvoky, červy, hmyz)

Vlastnosti pôd

• fyzikálne (zrnitosť, štruktúra), chemické (reakcie pôdy) a biologické (úrodnosť)

1. zrnitosť (textúra)

• veľkosť minerálových a horninových častíc: < 2mm – skelet, >2mm – jemnozem (íl, piesok, prach)
• zrnitosť určuje pôdne druhy:
  • ťažké – ílovité
  • stredne ťažké – hlinité
  • ľahké – piesočnaté

2. úrodnosť

• schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia
• prirodzená úrodnosť -vytvorila sa bez zásahu človeka, má hlavný význam v lesných oblastiach
• kultúrna úrodnosť – vznikla kultiváciou prirodzených pôd (obrábanie, hnojenie, odvodňovanie) – poľnohospodár­ske pôdy

Pôdotvorné činitele

• horniny – tvoria najväčšiu časť pôdnej hmoty
• klimatické podmienky: ovplyvňujú teplotné a vodné pomery pôd
• georeliéf – určuje orientáciu k Slnku, sklonom rýchlosť odnosu pôdnych častíc
• rastlinné a živočíšne organizmy – oživujú pôdnu hmotu, po odumretí z nich vzniká humus
• podzemné a povodňové vody
• vplyv človeka

Pôdotvorný proces

• súhrn fyzikálnych , chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote
• pri tomto procese sa rozkladajú rôzne látky, tvoria nové, premiestňujú sa
• pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na vrstvy – pôdne horizonty, ktoré sa odlišujú farbou a vlastnosťami, sú usporiadané zákonite, čo možno pozorovať na pôdnom profile (kolmý rez pôdou)
• podľa usporiadania horizontov sa určuje pôdny typ, základná jednotka triedenia pôd – v určitom pôdnom type sú rovnako usporiadané hlavné pôdne horizonty a ich prirodzená úrodnosť je rovnaká

Pôdne typy

• menia sa s geografickou od rovníka k pólu a s nadmorskou výškou od úpätia k vrcholu

1. zóna červeno –žltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov – vznikli feralitizáciou (obohacovanie pôdy o oxidy železa a hliníka) – Amazonská nížina, Konžská panva
2. zóna červených pôd saván – feritizácia (oželezenie) – Afrika, Južná Amerika – plantáže
3. púštne pôdy tropického, subtropického a mierneho pásma – pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli – soliflukcia – pôdy piesočnatých, kamenistých, hlinitých a štrkových púští – Afrika
4. žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov – feritizácia – JV USA, JV Čína, J Japonsko
5. gaštanové pôdy – suché nízkotrávnaté stepi – sú plytšie a obsahujú menej humusu
6. černozeme – černozemný proces – hromadenie kvalitného humusu z koreňov tráv a bylín – najúrodnejšie pôdy na svete (svetové obilnice) – vlhké trávnaté stepi a lesostepi mierneho pásma
7. hnedozeme – ilimerizácia – na sprašiach v nížinných dubových lesoch mierneho pásma
8. kambizeme (hnedé lesné pôdy) – sialitizácia (zaílenie) – listnaté lesy – pohoria strednej, Z a JV Európy
9. podzolové pôdy – podolizačný pôdotvorný proces – malá prirodzená úrodnosť, väčšinou zalesnené
10. tundrové pôdy – nízka teplota redukuje biotické a chemické procesy – veľká vrstva azonálne pôdy – fluvizeme (nivné pôdy), čiernice (lužné pôdy), rendziny