Horizontálna deľba moci

MOC SA DELÍ NA zákonodarnú – legislatíva výkonnú – exekutíva súdnu – jurisdikcia zmyslom je presne definovať a vymedziť kompetencie jednotlivých zložiek moci, pričom všetky zložky sú rovnocenné, navzájom sa dopĺňajú a zároveň obmedzujú ZÁKONODARNÁ MOC ukotvená v 5. hlave Ústavy SR Národná rada Slovenskej republiky a Referendum (ľudia) cieľom je stanoviť normy správania – štátu, obyvateľov, inštitúcií; prijímať zákony; meniť, […]


MOC SA DELÍ NA

  • zákonodarnú – legislatíva
  • výkonnú – exekutíva
  • súdnu – jurisdikcia
  • zmyslom je presne definovať a vymedziť kompetencie jednotlivých zložiek moci, pričom všetky zložky sú rovnocenné, navzájom sa dopĺňajú a zároveň obmedzujú

ZÁKONODARNÁ MOC

  • ukotvená v 5. hlave Ústavy SR
  • Národná rada Slovenskej republiky a Referendum (ľudia)
  • cieľom je stanoviť normy správania – štátu, obyvateľov, inštitúcií; prijímať zákony; meniť, dopĺňať zákony i ústavu; ďalšia činnosť parlamentu – rokovať o všetkých dôležitých otázkach činnosti štátu; vyslovovať súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky; schvaľovať zmluvy o vstupe Slovenska do zväzkov s inými štátmi; vyjadrovať súhlas s medzinárodnými zmluvami
  • nositeľom zákonodarnej moci je parlament; Na Slovensku – Národná rada Slovenskej republiky – jednokomorový zákonodarný orgán; zložená zo 150 poslancov (volení občanmi na 4 roky); poslanec musí mať minimálne 21 rokov a musí mať trvalý pobyt na SR; NR SR je kolektívny orgán, rozhoduje väčšinou hlasov; NR SR sa môže uznášať ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (76+), zákon môže byť prijatý ak je súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných (39+), na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou alebo ak sa zákon vráti od prezidenta musí súhlasiť nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (76+), na prijatie a zmenu ústavy alebo ústavného zákona alebo podanie trestného oznámenia na prezidenta alebo na vyvolanie vojny inému štátu musí odhlasovať 3/5 väčšina všetkých poslancov (90+)
  • na čele NR SR je predseda – zvolia ho poslanci spomedzi seba; základná činnosť – zvolávať a riadiť schôdze parlamentu, podpisovať zákony, prijímať sľub poslancov, vyhlasovať voľby
  • právomoci parlamentu smerom k výkonnej moci: NR SR zriaďuje ministerstvá, iné orgány výkonnej moci, výbory (iniciatívne a kontrolné orgány zložené z poslancov); schvaľuje programové vyhlásenie vlády, kontroluje jej činnosť; rokuje, hlasuje o vyhlásení nedôvery vláde; odsúhlasuje štátny rozpočet; disponuje právom interpelovať vládu (niektorého člena)- právo klásť otázky
  • Národná rada vytvára výbory – prerokúvajú návrhy zákonov; rozdelenie výborov: stále výbory – mandátový a imunitný výbor, ústavnoprávny výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií; ostatné výbory – vytvárané podľa aktuálnych potrieb
  • návrh zákona môžu podať NR SR, poslanci a vláda SR; ak prezident zákon vráti s pripomienkami NRSR zákon prerokuje, ak ho opäť schváli, musí byť vyhlásený; zákon podpisuje prezident, predseda NR SR a predseda vlády SR; zákon je vyhlásený aj keď ho prezident neschváli a nepodpíše; zákon nadobúda platnosť vyhlásením; od návrhu zákona sú 3 čítania
  • poslanecké kluby – tvorené na základe straníckej príslušnosti; nezávislý poslanec- nie je členom žiadneho poslaneckého klubu
  • Referendum – má silu zákona; je doplnkom k zastupiteľskej mo­ci

VÝKONNÁ MOC

  • prezident, vláda, ministerstvá

PREZIDENT

  • hlava štátu; právomoci: zastupuje, reprezentuje štát navonok aj dovnútra; prijíma vyslancov iných štátov, poveruje poslancov SR; volený priamymi voľbami na 5 rokov; kandidáta môže navrhnúť NR SR (15 poslancov) alebo petíciou (15000 občanov); za prezidenta je zvolený ten čo má nadpolovičnú väčšinu platných voličov (1.kolo) do druhého kola postupujú dvaja najsilnejší- vyhráva ten kto má nadpolovičnú väčšinu zúčastnených voličov; oprávnený volič= každý občan SR nad 18 rokov, zúčastnený volič= prišiel na voľby; prezident musí mať na 40 rokov, musí byť občanom SR, musí mať trvalý pobyt na SR a zvolený môže byť najviac dvakrát po sebe
  • kompetencie prezidenta smerom k NR SR: zvoláva ustanovujúcu schôdzu parlamentu (po parlamentných voľbách); môže rozpustiť parlament- dôvody: NR SR do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie, NR SR nie je viac ako tri mesiace uznášaniaschopná; prezident podpisuje zákony NR SR, má právo suspenzívneho veta(=právo vrátiť prijaté zákony na opätovné prerokovanie do 15 dní od doručenia schváleného zákona); predkladá návrhy opatrení; podáva správu o stave republiky na pôde parlamentu; má právo byť prítomný na schôdzach NR SR
  • kompetencie prezidenta smerom k vláde: vymenúva a odvoláva predsedu, ostatných členov vlády, poveruje ich vedením ministerstiev; prijíma demisiu vlády; prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl (vypovedanie vojny, vyhlásenie mieru); právo byť prítomný na schôdzach vlády; právo vyžadovať od členov vlády informácie potrebné na plnenie úloh prezidenta
  • kompetencie prezidenta smerom k súdnej moci: možnosť udeľovať amnestiu, odpúšťať, zmierňovať tresty; nariadiť nezačatie, ukončenie trestného konania; vymenovanie a odvolávanie sudcov

VLÁDA

  • najvyšší orgán výkonnej moci; zloženie- predseda(väčšinou predseda víťaznej politickej strany z parlamentných volieb), podpredsedovia, ministri
  • zásadná povinnosť – do 30 dní po vymenovaní musí NR SR predložiť programové vyhlásenie vlády- základné zámery smerovania činnosti vlády na celé volebné obdobie (obsiahnuté- hospodárska, sociálna, vnútorná, zahraničná politika)
  • právomoci vlády: predkladá NR SR návrhy zákonov; vydáva nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev (nimi sa vykonávajú zákony); navrhuje štátny rozpočet; prijíma opatrenia na zabezpečenie hospodárskej, sociálnej politiky; rozhoduje o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky
  • v prípade ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident predsedu vlády odvolá a musí odstúpiť celá vláda; demisiu môže podať aj len jeden premiér, vtedy odstupuje len on

MINISTERSTVO

  • ústredný orgán štátnej správy; na cele je minister (člen vlády) poverený riadením konkrétneho úseku (rezortu z vládnej agendy) štátnej správy; za svoju činnosť zodpovedá parlamentu; ministra v prípade potreby zastupuje štátny tajomník (určený vládou)
  • ďalšie ústredné orgány štátnej správy – poverené riadením špecializovaných úsekov: Úrad vlády, Štatistický úrad, Úrad jadrového dozoru, Úrad geodézie, kartografie, katastra, Protimonopolný úrad, Správa štátnych hmotných rezerv
  • Najvyšší kontrolný úrad = NKÚ: nezávislý kontrolný úrad hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu; oprávnenie- kontrolovať vládu, ministerstvá, iné štátne orgány, fondy, obce, verejnoprávne inštitúcie, právnické i fyzické osoby v súvislosti s prostriedkami rozpočtu štátu; vyrubujú, vymáhajú dane, pokuty (príjmy štátneho rozpočtu); predseda NKÚ- volený NR SR na päť rokov, raz ročne predkladá parlamentu správu- výsledky kontroly; zaujíma stanovisko k štátnemu rozpočtu

SÚDNA MOC

  • zakotvené v 7.hlave Ústavy SR
  • súdna moc interpretuje zákony; kontroluje legislatívu aj exekutívu; kontroluje dodržiavanie zákonov; rozhoduje o právach a povinnostiach občanov, organizácií, vyplývajúcich zo zákona, zo zmlúv, iných skutočností; o zákonnosti orgánov v zákonom stanovených prípadoch; o vine, nevine, uložení trestu v prípade spáchania trestného činu
  • Ústavný súd SR – sídli v Košiciach; nezávislý orgán ochrany ústavnosti
  • Najvyšší súd SR – sídli v Bratislave
  • súdy SR – nezávislé a nestranné

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.