Tvar, veľkosť a pohyby Zeme, ich dôsledky

Tvar, veľkosť a pohyby Zeme, ich dôsledky Zem je jedna z planét slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí Slnko Zem je od slnka vzdialená cca 8 minút Tvar Aristoteles – Zem má guľovitý tvar Isaac Newton – Zem je na póloch sploštená geoid – guľovitý tvar Zeme dôsledky guľovitého tvaru Zeme: – menší uhol dopadu slnečných lúčov od rovníka k pólom  nerovnomerné […]

Tvar, veľkosť a pohyby Zeme, ich dôsledky

  • Zem je jedna z planét slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí Slnko
  • Zem je od slnka vzdialená cca 8 minút

Tvar

  • Aristoteles – Zem má guľovitý tvar
  • Isaac Newton – Zem je na póloch sploštená
  • geoid – guľovitý tvar Zeme
  • dôsledky guľovitého tvaru Zeme: – menší uhol dopadu slnečných lúčov od rovníka k pólom  nerovnomerné rozloženie slnečného žiarenia a nerovnomerné zohrievanie zemského povrchu
    • vznik teplotných, zrážkových a podnebných pásiem, špecifických vzduchových hmôt a frontov
    • pásmovitosť celej krajinnej sféry – pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva

Veľkosť

  • polomer – 6 378,245 km
  • dĺžka rovníka – 40 0075 km
  • povrch – 510 mil. km2

Pohyby Zeme

  • Zem vykonáva súčasne 2 pohyby:
    1. obeh okolo Slnka
    2. rotácie okolo vlastnej osi
Obeh okolo Slnka
  • Zem obieha okolo Slnka po elipsovitej dráhe – orbite proti smeru hodinových ručičiek
  • rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku
  • v aféliu (odslní) je Zem od Slnka najďalej a obieha najpomalšie (2.7)
  • v perihéliu (príslní) je Zem k Slnku najbližšie a obieha najrýchlejšie (1.1)
  • priemerná rýchlosť obehu je 29,76 km/s
  • čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd – tropický rok
  • skutočné pohyby Zeme vníma človek ako zdanlivé pohyby Slnka po kružnici – ekliptike
  • jarná a jesenná rovnodennosť- 21.3 a 23.9, póly sú rovnako vzdialené od Slnka a Slnko dopadá kolmo na rovník
  • severný pól je k Slnku priklonený najviac 21. júna, kedy lúče dopadajú kolmo na obratní Raka (23,5° s.š)- letný slnovrat, severný pól je od slnka odklonený najviac 21. decembra , lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (23,5 ° j.š) – zimný slnovrat
  • dôsledky: striedanie ročných období, dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli a kratšie a teplejšie letá na južnej pologuli, rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na severnej a južnej pologuli
Rotácia okolo vlastnej osi
  • os nie je kolmá na rovinu obehu, ale zviera s ňou uhol 66,5°
  • čas otočenia Zeme je 23 hodín 56 minút a 4 sekundy – hviezdny deň; slnečný deň – 24 hodín
  • Zem sa točí zo Z na V, čo sa javí okolo pohyb Slnka od V na Z
  • Zem rotuje rýchlosťou 15° za hodinu  24 časových pásiem
  • cez 180. poludník prechádza dátumová hranica
  • dôsledky: striedanie dňa a noci

Slapove javy

  • okrem slnka pôsobí na Zem svojou príťažlivou silou aj Mesiac
  • Mesiac nemá vlastný zdroj sveta, len odráža slnečné žiarenie
  • vplyv príťažlivej sily Mesiaca sa na Zemi prejavuje v podobe pravidelných deformácií tvaru Zeme – príliv a odliv
  • príliv a odliv sa vystrieda 2× za deň, príčinou je súčasné vzdúvanie oceánu na privrátenej strane k Mesiacu v dôsledku príťažlivosti a na odvrátenej strane v dôsledku odstredivej sily
  • na príliv a odliv pôsobí aj Slnko, ale oveľa menšou silou ako Mesiac
  • ak je Slnko a Mesiac v jednej rovine zo Zemou ich sily sa znásobujú a vzniká skočný príliv – každých 15 dní a ak Mesiac nie je v jednej rovine so Slnkom vzniká hluchý príliv
  • význam: príliv umožňuje plávať lodiam hlboko do vnútrozemia (Londýn, Rotterdam), hydroelektrárne

Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.