Mapa ako základné kartografické dielo
Mapa ako základné kartografické dielo názorný, prehľadný, zmenšený a skreslený obraz Zeme veda ktorá sa zaoberá konštrukciou, obsahom, používaním vývojom máp sa nazýva kartografia základný výrazový prostriedok geografie zemský povrch je veľmi zložitý a tak ho treba zjednodušiť, to sa dosiahne jeho premietnutím na topografickú premietňu, tá je buď rovinná (keď sa zobrazuje malé územie) […]
Mapa ako základné kartografické dielo
- názorný, prehľadný, zmenšený a skreslený obraz Zeme
- veda ktorá sa zaoberá konštrukciou, obsahom, používaním vývojom máp sa nazýva kartografia
- základný výrazový prostriedok geografie
- zemský povrch je veľmi zložitý a tak ho treba zjednodušiť, to sa dosiahne jeho premietnutím na topografickú premietňu, tá je buď rovinná (keď sa zobrazuje malé územie) alebo elipsoidická a guľová
Druhy máp
- plány – malé územie (do 200 km2), premietňa: rovina, veľká mierka (do 1:5 000), podobný obraz
- topografická mapa – stredné územie (200 – 10 000 km2), premietňa: rovina, elipsoidická, stredná mierka (do 1: 500 000), mierne skreslený obraz
- geografické mapa – veľké územie (nad 10 000 km2), premietňa: guľovitá, elipsoidická, malá mierka(nad 1: 500 000), značne skreslený obraz
Mierka mapy
- pomer zmenšenia voči skutočnej dĺžke
- na geografických mapách sa označuje mierka glóbusu, udáva koľkokrát je polomer glóbusu zmenšený oproti polomeru Zeme
- mapy veľkej mierky – od 1:1000 do 1:5000 – zjednodušený obsah, bez vrstevníc = plány
- mapy strednej mierky – od 1:10 000 do 1: 200 000
- mapy malej mierky – od 1: 250 000 do 1: 1 000 000
Obsah mapy
- súhrn všetkých kartografických predmetov na mape
- topografický obsah – tvar povrchu krajiny a útvarov, ktoré v nej ležia
- polohopis – súhrn bodov, čiar a mapových znakov zobrazujúcich sídla a objekty, komunikácie, vodstvo, hranice, rastlinný a pôdny kryt
- izohypsy (vrstevnice) – čiary, kt. spájajú miesta s kladnou nadmorskou výškou; izobaty (hĺbnice) so zápornou
- výškopis – vystihuje reliéf – súbor vrstevníc, výškových kóta, výškopisných znakov, tieňovanie reliéfu
- výškopis a polohopis tvoria obsah všeobecnografických máp
- tematický obsah – je charakterizovaný bodmi, čiarami, areálmi a dohovorenými znakmi
- špeciálne mapy (geologické, klimatické, vegetačné, mapy sídel, obyvateľstva, dopravy)
- legenda
Nové štáty v Eurázii po roku 1990
- 1989 – rozpad sovietskeho mocenského bloku, pád železnej opony
- 1990 – zjednotenie Spolkovej republiky Nemecko a Nemeckej demokratickej republiky
- 1991 – rozpad ZSSR – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rusko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan, Moldavsko, Bielorusko, Tadžikistan, Kirgizsko, Turkmenistan, Uzbekistan
- 1991 –1995 – vojna v Juhoslávii → rozpad –1991 – Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko
- 1992 – Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna Hora → Srbsko, ČH
- 1992 – rozpad Československa → 1.1. 1993 Slovenská republika a Česká republika
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.