Mikoekonomika, makroekonomika
EKONOMIKA cieľavedomá praktická hospodárska činnosť, ktorej cieľom je výroba, výmena, rozdeľovanie a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, pretože konečným cieľom každej ekonomiky je uspokojovanie určitých potrieb; tri základné otázky: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať; hospodárenie, prax; rozhodovanie sa ktorú potrebu uspokojím prvotne delíme na: MIKROEKONOMIKA cieľavedomá hospodárska činnosť jednotlivých hospodárskych […]
EKONOMIKA
- cieľavedomá praktická hospodárska činnosť, ktorej cieľom je výroba, výmena, rozdeľovanie a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, pretože konečným cieľom každej ekonomiky je uspokojovanie určitých potrieb; tri základné otázky: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať; hospodárenie, prax; rozhodovanie sa ktorú potrebu uspokojím prvotne
- delíme na:
MIKROEKONOMIKA
- cieľavedomá hospodárska činnosť jednotlivých hospodárskych subjektov, ktorými môžu byť podniky, firmy, individuálni podnikatelia i domácnosti
MAKROEKONOMIKA
- cieľavedomá hospodárska činnosť relatívne ucelených, vzájomne prepojených od seba závislých a doplňujúcich sa hospodárskych subjektov
EKONOMIKA RIEŠI TRI ZÁKĽADNÉ OTÁZKY
- čo vyrábať?
- aké statky vyrábať a v akých množstvách a aj kedy, aby sa nimi čo najlepšie uspokojili potreby všetkých
- rieši aj budúcnosť (aká bude štruktúra obyvateľstva..)
- napr. v domácnosti – čo si kúpiť, čo navariť
- pre firmu – čo vyrábať (tovary alebo ponuka služieb)
- pre štát – či sa bude sústrediť na priemysel, poľnohospodárstvo, technológie alebo na tretí sektor (služby)
- ako vyrábať?
- otázka technológie (aká sa na výrobu použije)
- napr. v domácnosti – uvaríme alebo objednáme si večeru
- pre firmu – výroba strojom alebo ručná výroba
- pre štát – bude investovať do nových technológií alebo ostane pri tých starých
- pre koho vyrábať?
- hovorí o rozdeľovaní výrobkov medzi spotrebiteľov (aby sa dosiahol čo najväčší blahobyt), treba zohľadniť cieľovú skupinu
- napr. v domácnosti – pre členov domácnosti
- pre firmu – pre spotrebiteľov (cieľovú skupinu)
- pre štát – rozdeľuje aj peniaze nezamestnaným a na materskej (musí premýšľať koľko)
ŠTYRI ZÁKLADNÉ TYPY EKONOMIK
- zvyková ekonomika
- ekonomika inštinktu = tradičná ekonomika – je historicky prekonaná, ekonomické správanie sa riadi inštinktom, zvykom, prenáša sa z generácie na generáciu
- čo? – tovary a statky
- ako? – ručne (hlavne)
- pre koho? – pre vlastnú spotrebu
- príkazová ekonomika
- odpovede dáva štát, ekonomika socialistického sveta, plánované hospodárstvo, štát rozhoduje čo sa bude vyrábať
- čo? – čo bolo nutné (aby boli všetci rovnako spokojný), niečo je veľa a niečoho je málo
- ako? – všetko riadil štát (nebol súkromný sektor)
- pre koho? – pre obyvateľstvo (a niečo na vývoz)
- trhová ekonomika
- ekonomika voľnej súťaže prostredníctvom trhového mechanizmu, majetok v súkromných rukách
- schéma dopyt – ponuka – cena
- všetci majú rovnaké podmienky, všetci o všetkom vedia
- equalibrum = rovnovážny bod; v čistej podobe sa vyskytla len chvíľu v 19. storočí; všetkého je dostatok a primerane; štát sa nemieša vôbec (potom je už zmiešaná)
- čo? – určuje trh (spotrebitelia)
- pre koho? – pre spotrebiteľov
- zmiešaná ekonomika
- rovnaká ako trhová ekonomika ale mieša sa už aj štát (dotácie zdravotníctvu, školstvu
- cez rozpočet sa zmiešava
- cez potraviny – obmedzuje prísun zlých tovarov
- sociálna politika; ponecháva si niektoré rezorty – školstvo, zdravotníctvo, polícia = sú bezplatné), ekonomika Európskej únie
- čo? – rieši spotrebiteľ
- ako? – firmy a konkurencia
- pre koho? – pre spotrebiteľov
DEĽBA EKONOMIK
- z hľadiska uspokojovanie potrieb:
- prebytková- produkuje viac tovarov a služieb ako dokáže obyvateľstvo spotrebovať, ponuka prevyšuje dopyt; napr. Amerika, Európska únia
- nedostatková – hospodárstvo nie je schopné uspokojiť dopyt po žiadaných tovaroch, dopyt prevyšuje ponuku; ekonomiky príkazového typu socialistické štáty
- podľa vzťahu s inými ekonomikami:
- otvorená – umožňuje voľný pohyb tovaru a služieb, kapitálu i pracovných síl, je prepojená s inými ekonomikami; napr. Európska únia
- uzavretá – vzájomne málo prepojená s inými ekonomikami; nie je voľná deľba práce; Kórea, Kuba, socialistické štáty
- podľa legality:
- legálna – štatisticky odsledovateľná
- nelegálna – štát nemá odsledované, sivá (čierna) ekonomika; napr. výroba liehu na čierno, obchod so zbraňami, sexom a drogami
- podľa vlastníctva:
- verejná – čo vlastní štát
- súkromná – čo je v rukách súkromníkov
Sektory národného hospodárstva
– primárny sektor – prvovýroba, zabezpečuje základné suroviny na ďalšie spracovanie a potraviny; napr. ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lov, rybolov
– sekundárny sektor – vyrábajú výrobky pre spotrebu a ďalšiu výrobu; napr. spracovateľský priemysel, stavebníctvo, výroba elektriny, plynu
– terciárny sektor – služby, obchod, doprava, spoje, peňažníctvo, stravovanie
– kvartérny sektor – veda, výskum, vzdelávanie, informácie
Za správnost a původ studijních materiálů neručíme.