Empirizmus

John Locke

• Dielo: Rozprava o ľudskom rozume ( ovplyvnilo gnozeológiu 18.st.)
• „Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch“ – opozícia k raciu
• Človek sa rodí ako „ tabula rasa“

z hľadiska pôvodu rozlišoval idey:

• senzácie – zmyslové vnemy – stret s okolitým svetom
• reflefie – z pozorovania vnútorného prežívania
• skúsenosť je ovplyvnená zmyslami – senzualizmus

z hľadiska zložitosti delil idey:

1. jednoduché – pocit a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou
2. zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia ( kombinácie, abstrakcie nášho rozumu)

• tvrdil, že čím sú pojmy všeobecnejšie, tým sú obsahovo chudobnejšie ( najm. obsažnými sú filoz. pojmy – hl. substancia), tým sa E zásadne líši od R, ktorý na všeobecných pojmoch – substancia ap. – budoval zložitú a rozvetvenú ontolog. sústavu
• skúmal aj to do akej miery obsah nášho vedomia odráža kvality – vlastnosti vonk. sveta
• typy kvalít:
  • primárne kvality – adekvátne odrážajú vlastnosti vonk. sveta ( geometrické, mechanistické…)
  • sekundárne kvality – tie vznikajú už v procese vnímania ( farba, vôňa, chť…) – závisia od kvality naších zmyslov, neodrážajú objektívny stav vecí

Okrem zmyslového poznania definuje J.L. aj poznanie:

• zmyslové(spomenuté)
• intuitívne ( poznávane bezprostredne vzťah medzi dvoma ideami)
• demonštratívne (poznatok vyvodzujeme z iných poznatkov)

J.L. rozpracoval princípy nov. liberalizmu a dem. usporiadania spol.

• deista
• štát nemá zasahovať do cirk. záležitostí a cirkev vnucovať občanom vieru
• štát je výsledkom spol. zmluvy (ako T. Hobbes), dôvod založenia štátu nevidel v neistote, ale v túžbe ľudí vzájomne spolupracovať a rozvíjať prir. práva

George Berkeley

• usiloval sa vyvrátiť pojem materializmus a to predovšetkým dôkazom neopodstatnenosti pojmu hmota
• je to všeob. pojem, ktorý nemá (tak ako iné vš. pojmy) v zmysloch, ktoré vnímajú jednotlivosti, opodstatnenie (príklad trojuholníka)
• Spochybňuje existenciu primárnych kvalít; tvrdí, že všetky kvality sú sekundárne, lebo sú ovplyvnené vedomím, ktoré je vždy individuálne (jedinečné) – subjektívne
• Tvrdí, že o ideách mimo vedomia nemá zmysel hovoriť (hlavne sú spojené so zrakom). Ak hovoríme o veciech, vždy sú to len obsahy nášho vedomia, idey, ktoré ho tvoria. Nemá význam preto hovoriť o niečom mimo nášho vedomia.
• „ Byť znamená byť vnímaný“ – solipsizmus (krajný empirizmus)

David Hume

• Naše vedomie disponuje určitým množstvom „ impresií“ (dojmov)
• proti solipsizmu kladie agnosticizmus (ak neviem o svete vypovedať mimo nášho vedomia, neviem jeho existenciu ani poprieť)